V posledný deň pred Štedrým dňom hovorí rozrušený otec svojmu synovi na ulici: „Ak ešte raz pomenuješ kapra menom, nabudúce si ho zabiješ sám“. Vtipný príbeh. Ale obsahuje v sebe jednu dôležitú pravdu. Čo znamená mať meno? V skutočnosti veľmi veľa. Spomeňte si na ľudí, ktorí si nevedia zapamätať vaše meno. Však ste to už zažili? No keď vás niekto zavolá po mene, pomôže vám to cítiť sa prijatým, hodnotným, niekým konkrétnym. Nie niekým anonymným.
Zachytil som v masmédiách v posledných dňoch v súvislosti s voľbou nového pápeža, po rezignácii Benedikta XVI. aj tú kuriozitu, že niektoré stávkové kancelárie prijímajú stávky aj na to, aké meno si zvolí novozvolený Sv. Otec. Samozrejme, je to v prvom rade komercia, priživiť sa aj na takýchto veciach, ale pre niekoho možno čosi okrajové, je pre niekoho ďalšieho veľmi dôležité. Prečo? Meno vyjadruje osobu, určuje v určitom zmysle program pre celý jeho život. Preto sa odporúča pri krste zvoliť meno po niekom zo svätých, lebo nielenže sa stáva krstencovi tento svätý jeho patrónom, ale nositeľ tohto mena má kráčať v stopách svojho svätého patróna k Bohu. Z tohto dôvodu bude zaujímavé si všímať aj meno, ktoré si podľa starobylej tradície zvolí nový pápež: bude odkazom na život niekoho zo svätých, bude určitým naznačením toho, akým spôsobom bude nový Sv. Otec viesť Kristovu Cirkev. Benedikt XVI. si zvolil meno po sv. Benediktovi, spolupatrónovi Európy, ktorý žil v neľahkých časoch, keď sa rúcali istoty vtedy známeho antického sveta pod nájazdmi barbarských národov. V dobe revolučných zmien sv. Benedikt symbolizoval istotu a pokoj, ktorý môže človek nájsť v Bohu. Kláštory, ktoré zakladal sv. Benedikt boli oázou pokoja a vzdelanosti, ale najmä Božej blízkosti v meniacom sa svete. V tomto kontexte aj Benedikt XVI. chápal svoje poslanie sprevádzať Cirkev v rýchlo meniacej sa dobe ako pastier a učiteľ. Povzbudzoval veriacich, aby nestrácali nádej, uprostred chaosu v našom rýchlo meniacom sa svete, lebo Cirkev nie je v prvom rade inštitúcia, ale živé mystické telo Krista. Boh je s nami. Takto Benedikt XVI. naplnil zmysel mena, ktoré si zvolil po svojom zvolení. Meno je teda, ako som to vyššie spomenul, naznačením smerovania Cirkvi pod vedení Sv. Otca.
Nech Pán vedie kardinálov zhromaždených v konkláve, aby vedení Duchom Svätým rozpoznali vôľu nebeského Otca pri voľbe pápeža a nech novozvolený Sv. Otec vedie Cirkev po cestách k nebeským pasienkom, kde na nás čaká Boh, ktorý je láska.
P. Róbert Režný CSsR
