Svätý Otec na nedávnom stretnutí v Štrasburgu v Rade Európy povedal okrem iného aj tieto slová: „Máme dnes pred očami obraz Európy zranenej mnohými skúškami minulosti, ako aj súčasnými krízami, Európu, ktorá, zdá sa, už viac nie je schopná čeliť im s vitalitou a energiou ako kedysi. Európu tak trochu unavenú a pesimistickú, ktorá sa cíti byť v obliehaní novosťami, ktoré pochádzajú z iných kontinentov. Môžeme sa Európy opýtať: Kde je tvoja životná sila? Kde je to prahnutie po ideáloch, ktoré oživovalo tvoje dejiny a urobilo ich veľkolepými? Kde je tvoj smäd po pravde, ktorý si doposiaľ s nadšením komunikovala svetu?“ (25.november 2014). Áno, ktosi to povedal nahlas: Európa je unavená, vyčerpaná. Zameraná na seba. Je to pravda. Ale zároveň to nie je problém len štátov a politikov, ale aj často aj lokálnych Cirkvi v Európe, ktoré zápasia s úbytkom veriacich a marginalizáciou v spoločnosti. Čo s tým? Máme nariekať a lamentovať, že všetko je nanič? Byť pesimisti? Zamerať sa len na obranu pred tými, čo nám chcú ublížiť? NIE. To by bola chyba. Naša sila je Evanjelium, ktorým je Kristus. Odpoveď dáva opäť Sv. Otec František vo svojej exhortácii Evangelii Gaudium: „Radosť evanjelia nám nikto a nič nebude môcť vziať (porov. Jn 16,22). Všetky zlá tohto sveta – aj tie, ktoré sa týkajú Cirkvi – nemôžu ospravedlniť zmenšenie nášho úsilia a nášho zápalu. Považujme ich za výzvy na rast. Naša viera má pred sebou výzvu vycítiť víno, na ktoré môže byť premenená voda, a objaviť zrno, ktoré rastie uprostred kúkoľa…Nik nemôže vyraziť do boja, ak už vopred neverí vo víťazstvo. Ako vyhlásil sv. Ján XXIII.: Musíme nesúhlasiť s týmito prorokmi nešťastia, ktorí ohlasujú stále len to najhoršie, akoby už hrozil koniec sveta. Aj napriek bolestnému vedomiu o vlastných slabostiach treba kráčať vpred bez toho, aby sme sa cítili porazenými, a pamätať na to, čo Pán povedal sv. Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti (2 Kor 12,9). Zlý duch porazenectva je bratom pokušenia oddeľovať pšenicu od kúkoľa pred naplnením času. (porov. EG 84,85).“ Toľko Sv. Otec.
Naša sila je v Kristovi a to je dôvod prežívanej kresťanskej nádeje, keď stojíme oproti zlu, ktoré nás oberá o silu. Nesmieme byť naivní, nevidieť zlo a prehliadať ho, ale naša sila je Kristus, dôvod našej radosti a Víťaz nad zlom v akejkoľvek podobe.
P. Róbert Režný CSsR
