V sobotu 2. apríla 2011 sa konala v Budmericiach oslava 200. výročia narodenia Juraja Holčeka, kňaza, spoluzakladateľa Matice slovenskej a spolku Tatrín. Oslava bola spojená so svätou omšou, kladením vencov k pomníku a odhalením pamätnej tabule. Súčasťou osláv bola aj súťaž v prednese “Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš” súťažiacich z obcí, kde Juraj Holček žil. V Budmerickom kostole bola koncelebrovaná sv. omša, pri ktorej hlavným celebrantom bol vsdp. Mons. Ján Formánek, generálny vikár tunajšej arcidiecézy. Sv. omšu doprevádzal Chorus Angelicus.
Juraj Holček sa narodil 5. apríla roku 1811 v Budmericiach (v tom čase Pudmerice), ako syn mlynára. V Budmericiach navštevoval v rokoch 1817-1823 základnú školu. V Modre vyštudoval Normálku, a ďalej študoval v Bratislave, Trnave, Komárne a Segedíne. Teológiu začal študovať v Segedíne a neskôr pokračoval v Trnave. Literárne prispieval do mnohých novín a časopisov. Bol zanietený včelár a ovocinár.
Za kňaza bol vysvetený 30. septembra 1835 a stal sa administrátorom v Kostelci pri Ostrihome. Po smrti tamojšieho farára ho zastupoval až decembra roku 1835, kedy začal pôsobiť ako kaplán v Majcichove. Tam sa dlho neohrial a už koncom januára 1836 nastúpil ako administrátor do Jablonice, kde začal stavať školu. Po roku však bol preložený do Trstína (vtedy Nadáš), kde zotrval šesť a pol roka. Od roku 1843 bol farárom vo Veselom pri Piešťanoch a potom od roku 1848 v Ohaji. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená. a od r. 1865 v Jasovej, kde v roku 1869 zomrel.
autorka fotografií: Gabika Pútecová
Prvé správy o Holčekovcoch v Budmericiach sa objavujú v 70. rokoch 18.storočia. Do Budmeríc prišli z Dubovej.
Starý otec Juraja Holčeka so svojím bratom boli spolu mlynársky majstri. Holčekov dedko Jozef sa narodil okolo roku 1743 a zomrel ako 66-ročný 3.marca 1809. Začiatkom roku 1776 sa Jozefovi Holčekovi a Eve rod. Tajcnárovej narodil syn Ján, dievča Marína a niekedy okolo r. 1785 ďalšia dcéra Anna, avšak najstarším synom bol Juraj Holček – otec p. farára Juraja Holčeka. Jeho syn poznamenal, že otec Juraj sa narodil v roku 1775 a zomrel ako 76-ročný r. 1851.
Rodičia Juraja Holčeka prijali sviatosť manželstva 9.júla 1796 v rímskokatolíckom kostole na Dubovej. Jeho mamička sa volala Alžbeta, celý život ju volali Lízenka. Jej otec sa volal Michal Peer a bol poľovník. Manželstvo Juraja Holčeka a jeho manželky Alžbety bolo požehnané na deti. Mali spolu 7 dievčat a 2 chlapcov. Prvé dve dievčatá Anna ako trojročná, Eleonóra ako dvojročná v rokoch 1803 a 1804 a tretia Johanka, jedna z dvojičiek v roku 1815 zomreli. Takáto veľká detská úmrtnosť bola všeobecným javom V prvých aprílových dňoch sa rodičom Holčekovým v Petríkovskom (podľa posledného sedliackeho vlastníka mlyna) či v „Lindavskom“ (podľa lesa, ktorý končil za humnami tohto mlyna) mlyne narodil prvý syn. V ten deň ho išli dať pokrstiť. Krstiteľom bol vtedajší kaplán dp. Halasz.
Krstnými rodičmi P. Juraja Holčeka boli zelenečský mlynár Vavrinec Ebner a manželka Terézia. Ich mená dodnes pripomína socha sv. Floriána, patróna hasičov. Na kamennom podstavci je vytesané: Erexit Laurentius Ebner (postavil Vavrinec Ebner). Títo krstní rodičia boli krstnými rodičmi aj ostatných detí manželov Holčekových, ktorý sa narodili po Jurajovi, dvojičkám Johanke a Kataríne, druhorodenému synovi Jánovi a poslednej Alžbete. Prvým trom dievčatám bol krstným otcom Ján Adamčík, panský dráb s manželkou. Aj Holčekovci boli krstnými rodičmi napr. deťom kováča Jakuba Augustoviča alebo remeselníckej rodine Mateja Haláka a jeho manželky Anny. Z uvedeného vyplýva, že Holčekovci boli v obci veľmi obľúbení.
Detstvo Juraja Holčeka bolo pekné. V tom čase za humnami jeho rodného domu začína háj, ktorý sa ťahá až po hrad Červený Kameň. V rodnom dome bolo čulo, veselo, lebo múku prichádzali mlieť ľudia z Dubovej a iných okolitých obcí.
V budmerickej škole, ktorá pomerne ďaleko od rodného domu učil Jurka Holčeka František Rak v jednej osobe rektor, učiteľ, organista, obecný notár a zapisovateľ. Pochádzal od Smoleníc.
V čase Jurajovho detstva bol budmerickým farárom vdp. Jozef Balko. Narodil sa v Slepčanoch (okr. Zlaté Moravce) dňa 20.marca 1763. V roku 1796 bol menovaný za budmerického farára. R. 1820 sa stal pezinským dištriktuálnym dekanom. Onedlho nato bol vymenovaný za člena Konzistoriálnej rady ostrihomskej kapituly so sídlom v Trnave. Arcibiskup a kardinál Alexander Rudnay vymenoval vdp. Balku za jedného z prvých kanonikov. Za účinkovania vdp. Balku bola v Budmericiach postavená jednoposchodová budova fary, ktorá bola najväčšia v okolí.
Ďalšie správy o Holčekových štúdiách po skončení budmerickej ľudovej školy sú od neho samého. V zápisoch na fare v Trstíne nájdeme napísané po latinsky toto: „Absolvoval som po skončení ľudovej školy v Budmericiach normálku v Modre, gymnaziálne triedy v Bratislave a Trnave a Komárne.“ . Do Bratislavy ho poslali jeho rodičia, aby si osvojil nemčinu a do Komárna, aby sa naučil maďarčinu. V tomto období bolo zvykom, aby si študenti osvojovali tri krajinské jazyky: nemčinu, slovenčinu a maďarčinu. Toto sa robilo na území tejto časti Slovenska od stredoveku. V období stredoveku sa nevyvolávali napätia a ľudia žili v porozumení.
Piaristi (Sch.P)/ sú rehoľa, ktorú založil Španiel, sv. Jozef Kalazanský. Žil v rokoch 1557 – 1648. Pochádzal zo zámožnej rodiny. Otec mu nechcel dovoliť, aby sa stal kňazom. Ale smrteľne ochorel a vtedy otec súhlasil, len aby zostal nažive. Začiatok rehole sa spája s Jozefovým pobytom v Ríme, kde sa od r. 1592 venoval apoštolátu. Navštevoval rozličné štvrte Večného mesta. Všade stretol veľké množstvo detí, ktoré behali opustené po rímskych uliciach a vyrastali v duševnej a mravnej biede. V r. 1597 otvoril v rímskom Zátiberí pri kostole sv. Doroty školu pre chudobné deti. Žiaci ani ich rodičia nemuseli za vyučovanie nič platiť. Bola to prvá škola tohto druhu v Európe. Aj preto, že Juraj Holček pochádzal z chudobnej rodiny a zaiste aj preto, že vtedajší budmerický farár kanonik Balko študoval nižšie a vyššie gymnázium u piaristov, aj Jurko Holček študoval 8 tried piaristického gymnázia v dnešnom maďarskom meste Szegedíne. Kde aj vstúpil do tejto rehole. Čo sa týka hodnotenia kvality škôl vtedajšími meradlami, piaristické školy boli na 2. mieste hneď po jezuitských.
Po skončení filozofických štúdií v Szegedíne Holčeka neprijali na denné štúdium do kňazského seminára v Trnave. Tri ročníky bol poslucháčom – externistom teológie, musel si platiť ubytovanie a stravu a na prednášky chodil ako laik. Za riadneho študenta teológie bol prijatý až do 4. ročníka a rok na to 30. septembra 1835 bol v Trnave vysvätený. Najbližšiu nedeľu nato slávil v rodisku primičnú sv. omšu.
Pre duchovnú dráhu získal Juraja Holčeka vdp. František Svok. Narodil sa 6.10. 1790 v Bratislave. V budmerickej farnosti strávil temer celý kňazský život. Už ako 9-ročný zostal sirotou. Ujal sa ho však mladý kňaz, neskôr trnavský farár Ignác Kunst. Po štúdiách teológie v Ostrihome a vo Viedni bol 18. júla 1813 vysvätený za kňaza. Vdp. Svok pôsobil v Budmericiach ako kaplán v r. 1814-1831, potom ako farár na Štefanovej a po smrti p. kanonika Balku štvrtý deň po jeho smrti (vdp. Balko zomrel 15.2. 1834) až do svojej smrti 4.októbra 1866 bol farárom v Budmericiach. Za jeho pôsobenia bol postavený kostol sv. Márie Magdalény vo filiálnej obci Jablonec 11863). Slávu vzkriesenia očakáva vdp. Svok na budmerickom cintoríne vľavo vedľa p. kanonika Balku. J. Holček si veľmi vážil vdp. Svoka. Pri jeho 50. výročí kňazskej vysviacky, ktorá bola poslednou návštevou vdp. Holčeka v rodisku v prípitku povedal: “ … jedine ty si bol mojím tešiteľom. Prekážky sa odstránili a dosiahol som svoj cieľ vysvätenie za kňaza.“
Po vysviacke bol 24- ročný Juraj Holček ustanovený v Késztolczi ( v Kostolci) v tom čase malej slovenskej dedine pri Ostrihome za administrátora – dočasného správcu, lebo tam zomrel tamojší farár Michal Mandík. Po dvoch mesiacoch tam bol menovaný vdp. Ignác Scolari.
Holček bol preložený do Majcichova k vdp. Ignácovi Alkusovi. Odtiaľ po dvoch mesiacoch sa sťahoval do Jablonice k p. farárovi Jozefovi Bielikovi, pričom bol menovaný za dočasného správcu. Dva mesiace po smrti vdp. Bielika ( Bielik zomrel 10 .1. 1837), preložili ho do Trstína. Tam bol farár vdp. Imrich Štvrtecký. V Trstíne sa kaplán Holček zdržal 6,5 roka. Počas svojho pôsobenia zakladal v Jablonici a v Trstíne dychové kapely, v Jablonici začal stavať školu, v Trstíne sa usiloval o povznesenie tamojšej školy. K povzneseniu čnosti panenstva spolu s farárom Štvrteckým organizovali podľa francúzskeho vzoru „ružovú slávnost“‚. Víťazka súťaže dostala aj finančnú odmenu. Holček vyhľadával aj nadaných chlapcov, Najznámejší z nich sú maliar Štefan Noel z Bíňoviec (filiálka Trstína) a optik Ján Luc z Trstína. Štefan Noel mal obdivuhodný maliarsky talent. o.i. namaľoval aj biblický výjav: Kázanie svätého Pavla v Aténach. Ján Luc sa preslávil vynájdením zápaliek, za ktorými sa zháňali ľudia z Európy i sveta a ktoré dostali po ňom aj pomenovanie.
Aj vďaka podpore baróna Alojza Medňanského sa Holček stal farárom vo Veselom pri Piešťanoch. Do úradu ho uviedol dekan z Dobrej Vody, vdp. Martin Lackovič. V jeho opatere bol aj zranený kňaz a básnik Ján Hollý. Holček poznal Hollého vďaka priateľstvu farára Štvrteckého, keď bol kaplánom v Trstíne Holček obdivoval Hollého a napísal aj rozsiahlu skladbu v 53 hexametroch, Chválospev na Jána Hollého“. Vo Veselom sa zaslúžil Holček o povznesenie tamojšej školy. Holčekovou metódou sa žiaci naučili za 6 týždňov čítať. Ako veselský farár sa Holček zúčastnil na čachtickej fare na IV. Zasadnutí spolku Tatrín, kde bol zvolený za člena komisie pre vydávanie učebníc a kníh. Na čele tohto spolku bol evanjelik M. M. Hodža. Na veselskej fare sa o dva dni neskôr 12.8. 1847 konalo stretnutie členov spolkov miernosti, aby založili Prvý ústredný spolok zakladateľov spolkov miernosti. Túto udalosť dodnes pripomína tabuľa z čierneho mramoru na budove fary vo Veselom. Na čele tohto nadkonfesionálneho združenia zvolili Štefana Závodníka, farára vo Veľkom Divíne a Juraj Holček sa stal podpredsedom a predsedom výboru pre udržiavanie a rozširovanie spolkov miernosti, inšpirovaných írskym kňazom Mathewom.
V auguste 1848 bol Juraj Holček preložený do Dolného (vtedy Starého) Ohája. R. 1851 napísal do časopisu Cyril a Method, ktorý redigoval iný katolícky kňaz Ján Palárik o napätí medzi pospolitým slovenským kňazstvom, pracujúcim za slovenskú vec a hierarchiou, ktorá bola pod vplyvom maďarských zemepánov. Ako trest si Holček vyslúžil sedemdňové duchovné cvičenia a napísať štyri rozjímania. Kvôli protimaďarskej činnosti ho tamojší maďarskí zemepáni vyštvali, ale neskôr sa vrátil. V liste adresovanom prímasovi Jánovi Scitovskému prosí o odpustenie, „ktorého sa dopustil viac z nepozornosti ako zo zlomyseľnosti.“ Ostrihomský arcibiskup na list odpovedal, pričom ho uspokojuje Holčekova úcta, ktorú prechováva ku svojmu kňazskému stavu, modlí sa, aby mu Pán Ježiš dal ducha lásky a podľa toho spravoval svoje skutky. 23.9. 1862 bol položený základný kameň filiálneho kostola v obci Hul. Ostrihomský arcibiskup Scitovský v liste adresovanom vtedajšiemu dolnoohájskemu farárovi, ktorý požehnal základný kameň nového kostola udeľuje nielen požehnanie, ale aj sľubuje finančnú pomoc ako i to, že chrám osobne posvätí. Hulskí veriaci sa veľmi snažili. Prvá svätá omša, ktorá sa slávila v novopostavenom vtedy ešte nedokončenom kostole, bola primičná sv. omša synovca tamojšieho p. farára vdp. Jána Bunčeka (zomrel ako 28-ročný ako kaplán v Majcichove). Slávnosť sa konala 7.augusta 1864. Počas pastoračného pôsobenia Juraja Holčeka v Dolnom Oháji nemožno vynechať, že v roku milénia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu sa zúčastnil osláv na Velehrade, jeho členstvo v Dedičstve sv. Cyrila a Metoda v Brne, či skutočnosť, že nechýbal ani na 1. valnom zhromaždení Matice slovenskej 4.augusta 1863.
Od novembra 1865 sa dostal na faru v Jasovej pri Nových Zámkoch. Tam sa popri plneniu kňazských povinností mohol plne venovať svojím záľubám ako pestovaniu stromkov, či včeláreniu, pričom používal dzierzonovskú metódu.
Vo svojich zápiskoch, ktoré si pravidelne viedol, nájdeme i záznam o tom, že 10.4. 1867 po dištriktuálnej spovedi v Príbete nachladol a dostal zápal pľúc. Z choroby sa čiastočne vyliečil, hoci sám bol známy ako ľudový liečiteľ. Pán Boh, ktorý každému určuje dĺžku pobytu na tejto zemi, povoláva svojho služobníka dňa 4.mája 1869. O dva dni neskôr sa konali pohrebné obrady, ktoré sa zakončili pochovaním mŕtveho na cintoríne v Jasovej.