Milada Marušincová

Dobre sme žili v réžii, šťastne, len aby sme prežili. Zaťažilo bytie bremeno, spomenúť, Božie si na meno. V poslednom čase hýrenia, zem sa chveje ranená. Výpoveď dáva človeku, na cestu poslednú, odvekú. M.M.

Ak sa ťa dotkne Pánov hlas, je to dotyk naveky. Prahneš po ňom, po prameni, čo zateká do rieky. V priezračnosti, tušíš bôľne hriešnosť svoju boľavú. Žiadny počin utrpenia, ti neurobí námahu. M.M.