Jules Verne vo svojom románe Tajuplný ostrov opisuje príbeh 5 stroskotancov na neobývanom ostrove, ktorí zachránia po nejakom čase iného stroskotanca, ktorý žil na inom neobývanom ostrove sám 13 rokov. Keď sa s ním stretli , onen muž vyzeral po tej dobe skôr už ako zviera a nie ako človek: pomätený, divoký. Jedného dňa sa mu však čosi pripomenulo z minulosti a začal plakať. Vtedy jedna z hlavných postáv, jeden dôstojník, povedal ostatným druhom: „Vidíte? Už je zasa človekom. Plače!“
Plač je schopnosť, ktorú nemá nijaké zviera, iba človek. Plačeme z rozličných príčin: radosť, smútok, pokánie…Aj Ježiš plakal. Evanjelium to zachytáva: pri zomrelom mládencovi v Naime, keď uzrel Jeruzalem, či pri hrobe svojho priateľa Lazára. Ježiš plačom na jednej strane ukazuje teda, že je pravý človek. Prežíval to, čo prežívame neraz aj my. Pápež František často hovorí o slzách, ako o dare – máme účasť na osude iného človeka, srdce nám nestvrdne. Preto aj Ježiš hovorí v jednom blahoslavenstve aj toto: Blahoslavený plačúci, lebo oni budú potešení. To znamená plač nad svojimi aj cudzími hriechmi, ale aj to že máme účasť na dráme niekoho iného.
Pohanstvo toto nemá – svet bez Ježiša je svet bez milosrdenstva. Sv. Pavol počíta medzi najväčšie hriechy pohanov ich bezcitnosť. V pohanstve niet miesta pre postihnutých, chorých, starých, deti. V akom svete dnes žijeme my? Nežijeme tiež aj my niekedy trochu pohansky? Dať preč zo svojho zorného uhla ľudí, ktorí nám prekážajú?
O krátku chvíľu – na Veľký piatok – budeme prežívať aj my drámu Kalvárie, keď si budeme pripomínať Ježišovu obetu na kríži. Veľkosť hriechu, ktorý priviedol Božieho Syna na drevo kríža, ale hlavne Božiu lásku, ktorá sa zhmotnila v Ježišovi na kríži. Potom bol pochovaný. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych! Premohol smrť. On žije! A koho vidíme ako prvú pri Ježišovom hrobe? Máriu Magdalénu. A čo robí, keď zistí, že hrob je prázdny? Plače. A práve vtedy stretáva anjelov a potom aj samotného vzkrieseného Ježiša.(Jn 20, 11n). Keď milujeme, plačeme. Keď plačeme, niekoho nosíme v srdci a vtedy máme otvorené srdce na to, čo nám Pán chce povedať. Lebo práve vtedy môžeme stretnúť samotného Ježiša a nechať nebo vstúpiť do nášho i cudzieho srdca.
Aj keď mnohí veriaci budú môcť sláviť tento rok obrady Veľkonočného Trojdnia a Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania mimo chrámu cez masmédiá, z dôvodu mimoriadnej situácie, nezabudnime: vzkriesený, živý Pán príde do našich sŕdc mimoriadnym spôsobom, ak po ňom túžime. Aj cez slzy. A to želám všetkým.
P. Róbert Režný CSsR