Milada Marušincová – pre veriacich v Budmericiach a okolí

Bože, odpusť

Smútok, plač, strach,
chváta po planéte
zem.
Trpké sú plné čaše,
v tomto čase.
Pane,
Tebe sa žalujem.
Je pravdou,
skántrili sme čo sa dalo.
Zver, lesy, potoky
plesá, zmenili
na stoky.
A dietkam? Koniec rodiny.
Bože odpusť.
že nepočuť, ako spieva drozd,
Ty jediný,
môžeš povedať dosť.
Tu bytie súc ranené
spozná,
varujúce znamenie.

M.M.

Domov je…

Svätyňa Boža,
útulok
v lone matky,
náruč teplých rúk
otca,
okienko v tichom údolí
túžiaceho srdca,
po návrate ticha
Lindavských hájov,
po ľuďoch
súcitného prijatia
v radosti, v žiali.
Domov je
túžba po tom,
kde sme sa všetci
radi mali.

Marušincová

Pandémia

Ustatá skonáva zem na dôchodku. Stíšenie, pokoj, ba i smrť, zakúša v nemom smútku. Modlitebne do rodín zvolal Pán. Vznášať slová veleby, pradávnu túžbu detí … čítať viac

Podajme si ruky

Niekedy je z jedného
brehu na druhý
tak blízko.
A predsa…
Strach,
zbabelosť,
ješitnosť,
je toho dosť,
čo postaví nezmyselný
most,
aby sme sa mohli dotknúť
čo len prstami.
Milada Marušincová, zo zbierky „Narodenie slzy“.