Prežívame momentálne náročný čas v súvislosti s Covidom-19, ktorý zasiahol veľmi do našich plánov a do nášho sveta, na ktorý sme boli roky zvyknutí. Sledujúc narastajúce počty nakazených a zomierajúcich po celom svete, tak sa môžeme aj pýtať (nielen v tejto situácii): ako to máme my veriaci chápať?
Boha nemôžeme vnímať ako príčinu zla. Je to z dvoch dôvodov. Po prvé, Boh, ktorý je len a len láska, nikdy nemôže aktívne chcieť niečo zlé. Po druhé, Boh sám nikdy nemôže byť zdrojom zla, ktoré je vždy nedostatkom bytia alebo akýmsi druhom nebytia. Preto môžeme povedať jedine to, že Boh „dopúšťa“ zlo vo svojom stvorení. Ale tu prichádza ďalšia otázka: prečo by Boh niečo také vôbec „dopustil“? Tradičná odpoveď znie, že Boh dovoľuje zlo, aby z neho mohol vyťažiť väčšie dobro. Tak hovoríme, že Boh dopúšťa zneužitie slobodnej vôle – ktorá je veľkým darom od neho pre nás (Boh rešpektuje našu slobodu) – a to aj v takých prípadoch, ako to bolo v prípade Hitlera a Stalina, ako poľutovaniahodný, no nevyhnutný sprievodný jav samotnej slobodnej vôle človeka. Pri vysvetlení fyzických ziel, ako sú prírodné katastrofy, choroby atď. môžeme povedať, ako som to čítal nedávno u svetoznámeho anglického fyzika Johna Polkinghorna, že ten istý Boh, ktorý dovoľuje slobodnej vôli robiť si po svojom (či to má dobré alebo zlé následky), dovoľuje aj prírodným procesom konať podľa vlastného rytmu, aj keď to má z nášho pohľadu dobré aj zlé dôsledky. Napríklad cunami je prirodzeným dôsledkom zemetrasenia, ktoré je spôsobené posunmi tektonických dosiek, ktoré majú základ v základných štruktúrach našej planéty. Boh chce, aby mala príroda svoju vlastnú a prirodzenú integritu, aj keď to má dobré i zlé následky, rovnaký princíp sa vzťahuje aj na evolúciu, ktorá prináša aj genetické mutácie, v dôsledky ktorých vznikajú aj choroby.
Ale aby som nebol príliš vedecky, skončím toto uvažovanie jedným príbehom. Istému gazdovi ušiel kôň. Jeho priatelia prišli za ním, aby mu vyjadrili poľutovanie nad jeho nešťastím. No gazda odpovedal: Šťastie? Nešťastie? Uvidíme. O týždeň sa kôň vrátil s tromi ďalšími koňmi a jeho priatelia sa tešili nad tým, aké má šťastie. No gazda odpovedal: Šťastie? Nešťastie? Uvidíme. O týždeň neskôr gazdov syn na jednom z tých koní padol a zlomil si nohu. Jeho priatelia mu prejavovali súcit, no on povedal opäť: Šťastie? Nešťastie? Uvidíme. No ďalší týždeň prišli náborári, ktorí brali mužov do armády. Chceli vziať aj gazdovho syna, ale ospravedlnili ho pre jeho zlomenú nohu. Priatelia prišli vtedy pogratulovať gazdovi k jeho šťastiu, no on im povedal: Šťastie? Nešťastie? Uvidíme.
Tento príbeh nám chce povedať jednu jednoduchú , ale dôležitú vec: za žiadnych okolností nikdy celkom nevidíme dobro alebo zlo, ku ktorému môže dôjsť. Hovoríme, že Boh dopúšťa zlo, aby z neho vyťažil väčšie dobro. Pozrime preto na kríž s ukrižovaným Ježišom a uvedomme si, že zlo v akejkoľvek podobe nemá väčšiu moc, ako je Život sám. Pretože po Veľkom piatku, Pán vstal z mŕtvych.
P. Róbert Režný CSsR
