V štvrtok 11. októbra katolícka Cirkev vkročila na čele so Svätým Otcom Benediktom XVI. do Roku viery, ktorý potrvá až do 24. novembra 2013. Prečo bol tento rok vyhlásený a čo nám tým chce Boh a Cirkev povedať?
Presne pred 50 rokmi za začal v Ríme II. Vatikánsky koncil, ktorý mal a stále má ďalekosiahly vplyv na život veriacich v Cirkvi, ale naznačil aj mnohé veci pre ľudí, ktorí nie sú súčasťou katolíckej Cirkvi. Koncilové dokumenty hovoria o viere na mnohých miestach, hoci sa téme viera nevenoval žiaden osobitný dokument, ale všetky dokumenty sú pretkané a preniknuté vierou. Koncil nás teda privádza k tomu, aby sme prichádzali ku Kristovi, pretože vzťah s Ježišom mení srdcia.
Práve na toto nadviazal Svätý Otec, keď ohlásil vo svojej homílii 11. októbra pri príležitosti otvorenia Roku viery, že sme pozvaní objaviť radosť z viery, ktorá nás privádza ku Ježišovi. V tej chvíli sa v nás objavuje aj chuť žiť a život dostáva zmysel bytia. Je to tak preto, lebo kto stretne Krista ten stretne sám Život a môže tento Život dávať aj ďalej svojim blízkym.
Určite nie je náhodou, že v rovnakom čase sa koná v Ríme aj synóda biskupov, ktorá je zameraná na novú evanjelizáciu. Termín „nová evanjelizácia“ prvýkrát použil bl. Ján Pavol II.. Tento termín vyjadruje dôležitosť hlásať evanjelium a prehĺbiť vieru novým spôsobom tým ľuďom, ktorí sú síce kresťanmi, ale už zabudli na prameň šťastia, ktorým je Boh, pretože sú pohltení požiadavkami sveta alebo sú to tí ľudia, ktorí sú nalomení zlom, ktoré ich obklopuje a nemajú síl ísť ku Kristovi. Benedikt XVI. hovorí, že aj keď sa rozšírilo takéto „duchovné spustnutie“, prázdno a púšť v srdciach mnohých ľudí, no práve na púšti možno spoznať čo je pre nás životodarné, čo prináša život.
Skúsme na prahu Roka viery byť múdrymi pútnikmi do púšte súčasného sveta, ktorí si zoberú so sebou iba evanjelium a vieru Cirkvi a tak byť pre svojho blížneho svetlom nádeje. Viera je osobný vzťah s Ježišom, nie niečo zvykové, čo sa patrí dodržiavať, ale už sami dobre nevieme prečo. Uvedomme si, čo urobil Boh z lásky k nám a čo neustále robí, pretože práve toto nás zasiahne a prinesie život do zdanlivej púšte, ktorá sa vďaka tomu môže premeniť na oázu plnú života.
P.Róbert Režný CSsR