Blíži sa leto a nejedného by zaujímalo, či existuje niečo, ako codex obliekania pre modernú kresťanku?
Naozaj platí, že šaty robia človeka. Ak vidíte niekoho na ulici, kto je celý v čiernom a má ofinu až po bradu, asi to nebude denný návštevník filharmónie. A takisto dievča od vrchu po spod v ružovom, nebude fanúšičkou metalovej hudby. To, čo máme na sebe reprezentuje, kým sme. Je to naša vizitka bez slov. A to je moja prvá odpoveď na túto otázku. Čo o mne hovorí moje oblečenie? Za koho chcem, aby ma ľudia pokladali? Keď idem na dôležitú i tu menej dôležitú návštevu, hostiteľovi veľa napovie, čo si o ňom myslím aj to, ako sa na to stretnutie oblečiem (porov. Mt 22,11-13). Ak prídem na audienciu k prezidentovi oblečený(á) ako na diskotéku či polonahý, je to urážka hostiteľa. A druhá odpoveď je, že čím menej človek nahoty na sebe ukáže o to viac je to príťažlivé pre druhé pohlavie, ako to hovorí aj jedna múdrosť: menej je niekedy viac. To sú základné princípy, akýsi kódex obliekania, ktorý zahŕňa samozrejme aj návštevu chrámu. V najdôležitejších chrámoch sveta (a nielen v nich, má to tak byť v každom Božom chráme) je zakázané mať sukňu či šortky nad kolená či ženy majú mať zakryté plecia a muži majú byť bez pokrývky hlavy (šiltovka, čapica…).Máme sa totiž vždy sústrediť na to, čo je v chráme najdôležitejšie: Pán sveta a Vykupiteľ a nie my, na ktorých má byť upriamená pozornosť.
Veľmi sa mi páči, čo v jednom blogu povedala o nakupovaní a obliekaní kresťanok jedna veriaca slečna: „ Ako raz povedal Ježiš, neboj sa o to, čo si oblečieš. Tvoj nebeský Ocko vie, že to potrebuješ (Mt 6, 31-32). Vždy, keď som sa ráno pomodlila predtým, než som išla nakupovať, tak mi Boh poslal do cesty zopár pekných kúskov za dobrú cenu, štýlových, no zároveň vkusných. Preto sa neboj zobrať Ho so sebou na nákupy a požiadať ho, aby Ti poradil, čo sa mu na tebe bude páčiť. Si predsa jeho dcéra, určite s tebou rád pôjde“.
P. Róbert Režný CSsR