P. Róbert Režný CSsR

Chlieb života

Veľmi ma oslovilo zamyslenie pátra Raniera Cantalamessu, pápežského kazateľa, keď sa zamýšľal nad tým, čo znamená pomenovanie Chlieb života, ktoré Ježiš vztiahol na seba pri slávnej reči v synagóge v Kafarnaume (porov. Jn 6, 22-65). Dovolím si zacitovať slová pátra Cantalamessu:
„Cirkevní otcovia na vysvetlenie tohto tajomstva používali príklad telesného nasýtenia. Silnejšia forma života vstrebáva slabšiu, a nie naopak. Rastliny vstrebávajú minerály a zvieratá požierajú rastliny. A duchovné pohlcuje materiálne. Tým, ktorí ho prijímajú, Ježiš hovorí: Nie mňa meníte v seba, ale seba meníte vo mňa.
Pokrm nie je živá vec, a preto nám nemôže darovať život. Je zdrojom života, ale iba v tom zmysle, že ho posilňuje v nás fyzicky. Chlieb života je živý chlieb a tí, ktorí ho prijímajú, žijú z neho. Zatiaľ čo telesný pokrm telo a krv vstrebáva, s chlebom života sa deje pravý opak. Tento chlieb dáva život tým, ktorí ho prijímajú, pretože Ježiš ich „asimiluje“ a mení v seba samého…“
Povedať, že Ježiš je Chlieb života znamená pochopiť, že Ježiš nás asimiluje, pripodobňuje sebe samému vo chvíli sv. prijímania. To nie Boh sa stráca v nás, ale my sa „strácame“ v Bohu. A čo znamená pripodobňovať sebe samému? To, že sa naše názory, postoje, túžby a spôsoby zmýšľania menia na zmýšľanie, aké vidíme u Ježiša. Na toto všetko si spomeňme pri sv. prijímaní. Dovoľme mu, aby nás asimiloval a premenil v seba samého. Nebojme sa, nestratíme svoju slobodu ani intimitu. Naopak, ak sa necháme premeniť Chlebom života a „stratíme“ sa v ňom, získame oveľa vznešenejšiu slobodu a dôstojnosť.

P. Róbert Režný CSsR