V jednom vtipe príde zajac za hadom a hovorí mu: „Had, je mi ľúto, že som sa ti vysmieval z toho, že nemáš nohy. Môžeš mi odpustiť?“ Had mu nato vraví: „Odpúšťam ti.“ A zajac mu na to hovorí: „Tak fajn, ruku nato!“
Samozrejme, je to vtip, ale otázka odpustenia či prípadného neodpustenia je niečím s čím prichádzame často do styku. To, keď nás druhý človek zraní, je niečím veľmi bolestným. Vtedy máme dve možnosti: odpustiť alebo pomstiť sa. Je odpustenie prejavom slabosti? A pomsta zasa prejavom spravodlivosti? Čo nám radí Ježiš? Skôr, ako budete ďalej čítať túto úvahu, stojí zato prečítať Božie slovo, ktoré nám pomôže mnohé poodhaliť. Tým úryvkom je Mt 5, 38-42, kde Kristus vysvetľuje svojou božskou autoritou, ako to je s princípom oko za oko.
Túžba po pomste je mimoriadne silný inštinkt. Žiť podľa princípu oko za oko pokladáme za celkom prirodzené. Je vcelku prirodzené, že rozbité okno musí niekto zaskliť – t.z. za zločin musí nasledovať trest a náprava dôsledkov nejakého činu. To je spravodlivosť. Ale na druhej strane: Ježiš nás chce oslobodiť od nenávisti, ktorá nás zotročuje, lebo od hnevu k nenávisti je veľmi blízko a v tej chvíli sa človek stáva otrokom tejto nenávisti. Odpustenie nás preto robí slobodnými. Nie je to prejav slabosti, ale naopak víťazstva. To jasne naznačuje aj Kristus, ktorý hovorí, aby sme namiesto nevraživosti uplatňovali lásku k blížnemu – nie preto, že chce, aby sme boli slabí, ale preto, lebo vie, že aj ten najmenší skutok milosrdenstva môže mať nedozerné následky.
Ak je ráno muž nevrlý voči svojej žene, prenáša sa jej zlá nálada na kolegov v práci po celý deň, oni ju zas prenesú na svoju rodinu a tak ďalej. Prečo by teda to isté nemohlo platiť aj vtedy, keď sa k niekomu, kto sa nám správa neláskavo, zachováme vľúdne a láskavo? Ako studená voda uhasí zúriaci požiar, tak aj náš pokoj a trpezlivosť, s ktorým zareagujeme na niečí hnev, môže spôsobiť kaskádový efekt, keď sa ten človek začne správať ku všetkým ostatným láskavo. Nemáme, samozrejme, nijakú záruku, že budeme mať pozitívne výsledky. Ani to však neodradilo sv. Máriu Goretti od odpustenia svojmu vrahovi. Zomrela bez toho, aby videla, ako jej milosrdenstvo priviedlo toho muža k pokániu a obráteniu. Ten muž musel niesť trest väzenia za hrozný skutok vraždy – to je akt spravodlivosti – ale odpustenie Márie mu prinieslo neskôr nádej na zmenu v jeho živote. To chce ponúknuť aj Kristus: neotroč hnevu, súd patrí mne, ja som spravodlivý Sudca, ale ži život slobodného Božieho dieťaťa.
P. Róbert Režný CSsR
