V priebehu každého cirkevného roka si pripomíname udalosti zo života Ježiša Krista – jeho počatie, narodenie, udalosti z jeho verejného života, ako aj jeho smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovystúpenie. Práve udalosti Ježišovho umučenia a vzkriesenia, ktoré slávime počas Veľkej noci, sú nosnými pre pochopenie tajomstva nášho vykúpenia – „Hľa, ako Boh miloval svet!“ (porov. Jn 3,16)
Naozaj požehnaná noc – tak bude kňaz spievať počas veľkonočnej vigílie v starobylom chválospeve. Podľa učenia starých židovských rabínov jestvujú 4 také požehnané noci, kedy sa svetu udeľuje spása. Prvá z nich – noc stvorenia, druhá z nich – vtedy, keď Boh povolal Abraháma, tretia z nich – vtedy, keď Boh vyviedol Izrael z Egypta. No a štvrtá z nich? To je vtedy, keď príde Mesiáš, ktorého hodinu nikto nepozná. Ale pre nás tá štvrtá noc je práve Veľkonočná noc Pánovho zmŕtvychvstania, lebo v túto noc k nám prichádza vzkriesený Pán. Boh ho vzkriesil, vyviedol zo zapečateného hrobu, kde sa zdalo byť všetko ukončené. Ale len teraz vlastne všetko začína. Nielen vonku v prírode, ale aj v našich srdciach, našich životoch. Vďaka Kristovmu vzkrieseniu sa stávame novým stvorením a už ani hriech, ani smrť, ani žiaden diktátor alebo tyran nemajú moc nad nami.
Naozaj požehnaná noc, lebo v túto noc znovu budeme môcť počuť to isté a predsa stále nové posolstvo anjela: Hľadáte Ježiša? Vstal z mŕtvych. Hľa, ide pred vami do Galiley. Tam ho stretnete, tam ho uvidíte. Do Galiley? To musíme cestovať do Palestíny, aby sme Ježiša stretli? Nie, Galilea je miesto, kde sme sa narodili, kde sme boli pokrstení, dom kde žijeme – napríklad aj Jablonec či Budmerice – tam všade je Pán prítomný. Možno sme ho doteraz nepoznali, ale viera nám dáva nové oči. Prosme počas týchto svätých dní o túto vieru, aby sme stretli Víťaza nad smrťou.
P. Róbert Režný CSsR