Slnkom ožiarené slzy rosy,
zdobia kvetenstvo.
Zneje pieseň
príchodu.
Je tu Kráľ.
Do chodu
sa stroja anjelské chóry,
kľaňajú sa Panstvá, Tróny.
Kvetná nedeľa.
Iba človek naveľa
trpké slzy roní.
Nespoznal dobu,
pravdy sa bojí.
Opustil rodičovský dom,
súzvuk katedrál.
Udiera srdce o skaly,
zahasiť chce žiar,
čo vyžaruje
živá Pieta,
jediný, večný,
z Nazareta
dar.
Milada Marušincová, z pripravovanej zbierky.
